Druhy výšiviek

Vyšívanie je taký ozdobný postup, ktorým podkladový materiál sa zdobí šitím a pomocou ihly a nite sa vytvárajú rôzne vzory. Počas šitia látku musíme prepichovať tam aj späť, aby na povrchu látky niť vytvárala rôzne motívy. Na druhej strane látky nitky zapracujeme. Na základe archeologických výskumov vyšívanie bolo známe už v staroveku, jeho pôvod siaha až po zostavenie rôznych častí odevu. V hrobkách nájdené jemne spracované ihly dokazujú, že vyšívanie sa rozšírilo v Číne, Egypte aj v Mezopotámii. V Európe najstaršie kusy pochádzajú z 11. a 12. storočia. Najčastejšie vyšívali na purpurovú hodvábnu látku so zlatou a hodvábnou niťou. V tom čase zdobili najmä omšové rúcha, plášte, prikrývky na truhly, ktoré skrývali v sebe stopy byzantskej kultúry. V ranom stredoveku bola módna zlatá a strieborná výšivka, až v 13. a 14. storočí sa rozšírila hodvábna niť, a tak mohli pracovať s viacerými farebnými odtieňmi. V období renesancie farby sa stali výraznejšími. Neskôr počas baroka sa rozvíjala najmä technika vyšívania, ako napr. gobelín a ihlové maľovanie. Na toto obdobie je charakteristická silne vypuklá zlatá a hodvábna výšivka na kňazských talároch, kým sa na svetských šatách objavili drahé výšivky s perlami a zlaté flitre. Rokokový štýl priniesol so sebou veľmi pestré zmeny, objavili sa gobelínovými stehmi vyšité čalúnenia, so stuhovým motívom, kyticami zdobené látky a tkaniny. V 20. storočí sa rozšírilo zdobenie bytových textílií, okrem toho vyšívanie šiat, najmä výšivky na plecia, goliere a manžety košieľ, blúzok, aby sa tým stali pevnejšími najmä proti odieraniu. Vyšívanie môže byť vyhotovené ručne alebo strojom. Ručné vyšívanie je oveľa náročnejšie, vyšívanie strojom sa rozšírilo v 20. storočí po objavení šijacích strojov. Látka môže byť rastlinného pôvodu, napr. plátno, bavlnené plátno, bavlna alebo živočíšneho pôvodu, napr. koža, súkno, prírodný hodváb. Motívy výšiviek môžu byť geometrické vzory, zobrazenie ľudí, ďalej rastlinné, zvieracie motívy.
 

GOBELÍN

Výšivka vraj dostala meno po Jean a Philbert Gobelin-ovi. Prvé gobelíny sa objavili vo Francúzsku v XLI. storočí. Vyhotovili ich bratia, ktorí maľovali tkaniny a preto vytvárali vo svojej dielni gobelíny, aby súťažili s veľmi moderným talianskym maliarstvom. V manufaktúrach v 18. storočí s veľkou láskou tkali obrazy vtedajších známych maliarov, potom od 19. storočia sa rozšírilo tkanie čalúnení strojom. Ručné tkanie sa vrátilo až v období secesie. Steh gobelínový je prakticky polovičný krížik, pri ktorom je dôležité, aby sa všetky stehy naklonili na jednu stranu. Vyšívame na dopredu namaľovanú kanavu alebo na základe vzorky na odčítanie. Kanava je textília s riedkym tkaním, s dobrým odrátavaním, a druhy sa líšia od seba počtom stehov na jednom centimetri. Zo začiatku gobelíny vyhotovovali s vlnovou priadzou, čo sa dá kúpiť aj dnes. V dnešnej dobe je veľmi rozšírená delená priadza na vyšívanie, ktorá má podľa pôvodu francúzske meno muliné. Výšivka sa nerobí podľa radov, ale postupujeme podľa farieb. Na základe namaľovanej vzorky vyplníme tkaninu rovnakou farbou. Používame ihlu s tupým hrotom dbajúc na to, aby stehy boli rovnako uťahované. Používaním vyšívacieho rámu vyšívanie je ľahšie a pohodlnejšie. Môžeme si vybrať na ľubovoľnú mieru nastaviteľný rám alebo fixovaný rám, ktorého miera sa prispôsobuje k danému obrazu. Počas vyšívania predmaľovaná kanava sa takmer premení na celkom nové tkanivo, ktoré nosí v sebe stopy našich rúk. Z gobelíny môžeme vyhotoviť obraz, vankúš, tašku alebo aj čalúnenie nábytku, možnostiam môže položiť medze len naša fantázia. Tému si každý môže vybrať alebo vytvoriť sám podľa vlastného vkusu. Nemusíme sa spoliehať len na vyrobený tovar, aj sami si môžeme vybrať tému, ktorú nám môžu namaľovať na základe našej vybranej fotografie. Takže budeme mať vo vlastníctve originálnu tvorbu, ktorej ideálnu a skutočnú hodnotu len zvyšuje, keď to vyhotovíme vlastnoručne.

VÝŠIVKA Z KALOTASZEG-U

Meno dostala podľa regiónu Kalotaszeg (v Maďarsku), tu sa robia výšivky, ktoré sú známe aj ako panské výšivky. Jej stehy sú tzv. veľké a úzke menšie, ktoré dnes už málokedy vidíme. Základný materiál je ľanové plátno a bavlnené plátno. Motívy sa opakujú a skladajú sa zo základných prvkov. Najčastejšie sú rastlinné, ale nájdu sa aj predmetové a zvieracie motívy.

KRÍŽIKOVÉ VYŠÍVANIE

V tomto vyšívaní očko tvoria dve alebo viac krížiace sa ploché stehy. Treba ju vyšiť na plátno alebo bavlnenú látku odrátavaním nití, pri čom je dôležité, aby ohraničené vertikálne a horizontálne štvorce boli rovnaké. Táto technika vznikla z geometrických vzorov. Je to charakteristické najmä pre Škandináviu, kým v Európe sa objavila ornamentika s figúrkami a rastlinami.

VÝŠIVKA „KALOCSAI“

Pomenovanie vzniklo z mena maďarského mesta Kalocsa, stala sa svetoznámou, robí sa s plochými a stonkovými stehmi. Najstaršie výšivky “kalocsai“ boli jednofarebné, od prvej tretiny 20. storočia sa stali farebnými. Veľmi rozšírená bola kvetinová ornamentika, snažili sa o zobrazenie prírody. Výšivkami zdobili obrusy, prikrývky, okraje plachiet, vankúše, ktoré boli súčasťou výbavy dievčat.

RICHELIEU VYŠÍVANIE – BIELE VYŠÝVANIE

Čiže podľa výslovnosti „rišelié“, výšivka dostala meno po kardinálovi Richelieu. Vznikla vo Francúzsku ako napodobňovanie čipky. Vyhotovuje sa na textíliu s plátnovým podkladom. Plátno predstavuje ozdobu, preto čo je predkreslené, to sa nesmie vystrihnúť. Časti plátna medzi ozdobami neskôr treba odstrániť. Jemnosť vzorky spočíva v množstve tzv. prelomov. Vyšíva sa jemnou niťou na jemnú látku, zvyčajne na biely základ s bielou niťou. V dnešnej dobe sú rozšírené aj kusy s farebnou niťou.

HARDANGER

Tento druh vyšívania spočíva na základe počítania vlákien, pomenovanie pochádza z Južného Nórska, kde v dĺžke 120 km sa ťahá fjord Hardanger. Táto výšivka doma je najobľúbenejšia, ale dnes už všade po celom svete si získava podporovateľov. Nakoľko väčšinou je známa iba cudzia odborná literatúra, pomaly sa stala chýrnym. Táto výšivka sa pripravuje na rovnomerne tkané plátno, kde rozmer ručnej práce závisí od počtu nití na jeden cm. Hardenger vzorky sú symetrické, často aj pravouhlé nite. Majú vlastné obmedzenia, jednak v dôsledku nití plátna, ktoré sú pravouhlé, jednak variácie typov stehu sú konečné. Zároveň tým sa stáva výšivka príťažlivou, že paleta je široká – od šľachetne jednoduchej až do bohato ozdobenej. Aj jednoduchá môže byť veľmi atraktívna, aj ozdobená môže ohromiť.